Freudovská interpretácia snov

Sigmund Freud napísal v roku 1900 knihu „Výklad snov“, aby ukázal, že sny nie sú náhodné nezmysly, ale obsahujú významný materiál z nevedomia. Tento obsah sa točí okolo našich najzákladnejších inštinktov – inštinktov agresie, sexuality a sebalásky. Freud tvrdil, že svoje sny prehliadame, pretože nás silné nevedomé inštinkty zahanbujú a zároveň desia. Preto musí freudovský výklad ísť za osobný odpor a odhaliť základnú pravdu sna. Veľkou tragédiou ľudského života je podľa Freuda to, že naše inštinktívne túžby sú nevyhnutne potláčané morálnymi autoritami spoločnosti. Naša spokojnosť v živote závisí od toho, ako dobre zvládame napätie medzi vnútornými túžbami a vonkajšími autoritami, a výklad snov nám môže pomôcť hľadať zdravú rovnováhu. Ako Freud slávne povedal, sny sú „kráľovskou cestou“ k hlbšiemu poznaniu nevedomia. Čím viac vieš o vlastných inštinktoch, tým lepšie dokážeš nájsť zrelé spôsoby, ako ich naplniť a podporiť tým svoj psychologický rast, namiesto toho, aby ti stáli v ceste. Preto je výklad sna taký hodnotný: umožňuje úprimne vidieť, kým naozaj si, čo naozaj chceš, kde máš najväčšie vnútorné konflikty a ako ich môžeš prekonať.

Bežným omylom o Freudovi je, že podľa neho boli všetky sny o sexe. V skutočnosti veril, že sny odhaľujú aj iné, nesexuálne inštinkty, ako je agresia a narcizmus (sebaláska). Ďalším častým omylom je, že moderná veda vyvrátila Freudovu teóriu o snoch. Najnovšie poznatky výskumu snov však podporujú Freudove tvrdenia, že sny odhaľujú dôležité pravdy o nevedomí. Freud sa v mnohom nemýlil a jeho psychoanalytické myšlienky môžu stále prinášať cenné podnety pri výklade snov.